As soon as I noticed this mountain on a horizon, I was amazed and could not wait to get closer to it. It has a perfect shape and looks like a green pyramid! I looked it in the travel guide immediately, it is called Kirkjufell. It´s a pity that weather wasn´t that great, could be a different story on a bright sunny day. We made a quick stop to take a photo and rushed away.
I learned before, that the typical islandic speciality is meat from a carious (is this the right word for that?) shark called hákarl. I know, it doesn´t sound apetizing, but you should always try local specialities if you are able to. I read about the farm, where they prepare this meat, but I didn´t know we will be passing by. Of course, when I saw this shark statue, we couldn´t miss the opportunity. We drove long long way in eternity, and at the end we found a house, not different from any other. Except there was a huge dead shark in the carriage in front of the house. Inside there was a museum full of stuff connected to this yummy food. there were shark skins, fishing boat, harpoons, different stuffed sea animals and so on. There were also containers with hákarl pieces. This speciality is eaten with dark bread. It smells like ammonia or some kind of strong cleanser, but it is not that bad. Shark meat is placed in a shallow hole and covered with sand for several weeks or months and then it dries outside, hanging in pieces at roof covered bars little up the hill from the museum. If you happened to be around, definitely don't miss it!
Akonáhle som na obzore uvidela túto horu, bola som okúzlená a nevedela som sa dočkať, kedy prídeme bližšie. Má perfektný tvar, je ako zelená pyramída! Hneď som si ju našla v sprievodcovi, volá sa Kirkjufell. Škoda že počasie bolo také "vyblité", môže to byť nádhera v slnečný deň. Urobili sme si pri nej len kratučkú zastávku na fotku a šli sme ďalej.
Už predtým sme boli poučení, že za islandskú špecialitu sa považuje mäso z hnilého žraloka - hákarl. Viem, neznie to dvakrát chutne, ale špeciality treba ochutnať vždy keď sa to čo i len trochu dá. Dočítala som sa aj o farme kde túto špecialitku pripravujú, ale akosi mi uniklo že pôjdeme okolo. Samozrejme keď sme po ceste uvideli tohto žraloka, už sme si túto príležitosť nemohli nechať ujsť. Dlho dlho sme šli nicotou a potom sme dorazili k domu, ktorý vyzeral celkom obyčajne. Až na to, že vo voze pred domom ležal obrovský mŕtvy žralok. Dnu nás čakalo múzeum všetkého možného, čo bolo späté s touto pochúťkou. Čiže žraločie kože, rybárska loď, harpúny, všelijaké vypreparované morské živočíchy a podobne. Takisto aj nádobky na ochutnávku. Táto dobrôtka sa je s tmavým sladkým chlebom. Smrdí to síce ako amoniak alebo nejaký čistiaci prostriedok, ale vôbec to nie je nejedlé. Žraločie mäso sa nechá hniť asi tak pol roka v zemi a potom sa suší zavesené vonku v zastrešených búdach, ktoré sú povyše múzea. Ak pôjdete okolo, určite si to nenechajte ujsť!
