5 for friday from Iceland

I am announcing a little break from 5 for friday for a couple of weeks. I will wait for the missing pictures so I can document everything how this beautiful country deserves. Meanwhile, I will be posting other stuff so stay tuned :-).

Have a great weekend and get outside!

Ohlasujem niekoľkotýždňovú prestávku v pravidelnej rubrike 5 na piatok z Islandu. Rozhodla som sa počkat si na chýbajúce fotky, aby som to mala zdokumentované tak, ako si táto krásna krajina zaslúži. Ale budem tu nahadzovať iné veci, takže zostante v pozore!

Pekný víkend želám a vypadnite do prírody!

5 for friday from Iceland

From Husavík we drove to one of most popular tourist areas on Iceland around Mývatn lake. The lake and surroundings are protected national preserves, famous for the rich fauna and diversity. Mývatn (translated as midge lake) is located near famous Krafla volcano. Close to Mývatn you can find beautiful lava pillars, formations called Dimmuborgir (see picture below), pseudocraters (see picture above), geothermal area Hverarond (next 2 pictures), craters such as Viti crater (last picure)... there is definitely a lot to see for more than one day. Pictures from this day stayed unfortunately in my cousin´s computer in Iceland, so here is just a handfull which made it to Slovakia. Maybe later I will post more.
Have a beautiful weekend!

Z Husavíku sme namierili do jednej z najvychytanejších turistických oblastí na Islande v okolí jazera Mývatn. Jazero aj okolité oblasti sú chránenou oblasťou známou bohatou faunou a svojou rôznorodosťou. Mývatn  (po islandsky jazero komárov) leží neďaleko známej sopky Krafla. V jeho okolí sú nádherné lávové útvary ako súbor stĺpov Dimmuborgir (obr. dole), pseudokrátery (obr. hore), geotermálna oblasť Hverarond (ďalšie obr.), krátery ako Viti (posledný obr.)... je tu skutočne čo obzerať aj niekoľko dní.
Fotky z tohto dňa však vo veľkej väčšine ostali v počítači môjho bratranca na Islande, takže tu je tých pár čo si našlo cestu aj na Slovensko. Možno neskôr ich doplním aj o ďalšie.
Želám krásny víkend!!!

5 for friday from Iceland

Husavík. Harbour town. I imagined a long wide promenade by the sea, where you can find at least 10 companies offering whale watching trips. I could not imagine finding them and I literally felt the pulsing vibes of this town. Well after a phone call with my cousin I found out that there are just two companies and it really won´t be problem to find them. When we arrived, there was really not much of pulsing life in there. It was just a small fishing village with few houses hidden in fog. Oh an the FOG! Quite a problem when you are in town famous for views of huge mountains rising right above the sea and in front of this scenery there are whales swimming around. We could barely see 2 metres in front and the mountains ...well, we just imagined them. We hesitated a lot whether it´s worth going on sea in this weather, but we decided to give it a try and not to wait - the weather could get even worse and it was not worth stay in Husavík for more than one day waiting for sun. So we went. We bought a 3-hour trip (there was also a 4-hour with a de-tour to a cliff full of puffins, but we figured out it is too foggy to see up the cliff). We put on warm overalls 10 times bigger than our sizes and the boat went on the sea. Thank God they were right and the fog on the sea was much thinner. So we didn´t see the mountains, but definitely could see further than 2 meters. Ok, let´s make this story short. First hour was fine, but soooo boring. We saw nothing. Then few dolphins. And then finally a whale. But in that time, I got sea sick. Yes, I got distracted for a while and was shooting whales in excitement, even when I was thrown from side to side by huge waves. But after a while I got so sick, that even with a whale swimming around the boat, I went to a tiny toilet and puked the rest of the trip. I felt really sick and even the shouts coming from outside about another whales approaching our boat didn´t force me to leave the bathroom. I thanked God when I could step on the ground after 3 hours. So this was Husavík story. But I would do it again. The whales are worth it.

Husavík. Prístavné mesto. Keď som si ho predstavovala, videla som pred sebou dlhú a širokú promenádu pri mori, kde je minimálne 10 spoločností, ktoré ponúkajú plavby na more s pozorovaním veľrýb. Nevedela som si predstaviť podľa čoho si ju máme vybrať a priamo som cítila pulzujúci život tohto mesta. Z omylu ma vyviedol telefonát s bratrancom, ktorý ma ubezpečil že spoločnosti sú len dve a naozaj nebudem mať problém ich nájsť. Keď sme dorazili na miesto, pulzujúci život sa nekonal a bola z toho len dedinka s pár domami ponorená v hmle. No a hmla! Dosť veľký škrt cez rozpočet, keď prídete na miesto, ktoré sa pýši horami vyrastajúcimi priamo z mora a pred touto nádhernou scenériou sa čvachcú veľryby. My sme dovideli asi tak na dva metre a hory sme si naozaj mohli len predstavovať. Veľmi sme váhali či stojí za to ísť na more v tomto počasí, ale opäť na radu môjho bratranca sme sa rozhodli to risknúť - hrozilo totiž, že počasie bude len horšie a nemalo zmysel stráviť tu viac ako deň čakaním na slnko. Nuž a tak sme šli. Prezieravo sme si kúpili trojhodinovú plavbu (dala sa aj štvorhodinová s odklonením na útes, kde sú kŕdle polárnych kačíc ale vydedukovali sme, že tak vysoko aj tak kvôli hmle nedovidíme). Navliekli sme sa do teplých kombinéz asi o 10 čísel väčších a vyrazilo sa na more. Našťastie mali pravdu predajcovia, keď hovorili že na mori tá viditeľnosť bude lepšia, a tak sme síce hory nevideli, no tiež to bolo na viac ako na dva metre. Skrátim to. Prvá hodina v pohode, ale nudáááá. Nikde nič. Potom pár delfínov. A potom konečne veľryba. Ale v tom čase prišla na mňa aj morská choroba. Áno, chvíľu som sa rozptyľovala fotením veľrýb, ovládol ma pocit nadšenia a aj keď nás hádzalo zo strany na stranu (vďaka počasiu), poctivo som cvakala. Po istom čase mi už ale bolo tak zle, že veľryba neveľryba, odpochodovala som na záchod a zvyšok tejto úžasnej plavby som s prepáčením pregrcala na záchode. Bolo mi zle jak psovi a nepomohli ani nadšené výkriky na palube o ďalšej a ďalšej veľrybe....Ďakovala som bohu keď som mohla vstúpiť na pevninu. Takže asi toľko k Husavíku. Ale šla by som určite znova. Tie veľryby za to stoja.

5 for friday from Iceland

 I know, I didn´t post my regular series for two weeks now, once because of Easter and once because I was too busy. Today, I am also posting it without any long story. I am sick and I do not feel really well, so I leave you here with just a short description:  This is the way in the north of Iceland, getting close to Husavík, the town famous for whale watching. On the route there we stopped to see another beautiful waterfall, Godafoss. The weather was not pleasant at all, so this is all I got...

Viem, že som toto pravidelné okienko nedoplnila už dva týždne. Raz mi v tom zabránila Veľká noc a druhý krát som zasa bola zaneprázdnená. Dnes vám to tiež ponúkam bez nejakých dlhých rečí. Som chorá a cítim sa fakt zle, takže len krátky opis: Toto je cesta severom Islandu, blížiaca sa k mestu Husavík, ktoré je známe pre pozorovanie veľrýb. Po ceste sme sa zastavili pri ďalšom krásnom vodopáde, Godafoss. Počasie bolo dosť hnusné, takže toto je len pár fotiek, ktoré sa dali....

5 for friday from Iceland -invitation to an exhibition

Because this week I have been busy working on this film festival, instead of posting 5 new photos for friday, let me just invite you to come to Aupark to see my small photo exhibition from Iceland there. We are there until Sunday night and the programme is definitely one you should not miss! Come to get an out-of-daily-life inspiration! Have a great weekend!

Pretože tento týždeň makám na tomto festivale, namiesto piatich nových fotiek vás tentokrát len pozvem do Auparku na moju minivýstavu z Islandu. Sme tam do nedele večera a program rozhodne stojí za to! Príďte načerpať inšpiráciu na únik z každodennosti. Majte krásny víkend!

5 for friday from Iceland

 Maybe you find this picture above boring, but it has a story. It is a view from a holy mountain called  Helgafell. This holy mountain is a small, 73 meters high hill (see the picture below). According to a legend, the mountain has a magic power and those, who climb up and keep to some rules, may have three wishes and those will come true. You have to climb up  the southwest side to the ruins, you can not talk and neither look back. You have to wish only for good things and your heart must be honest. You have to climb down the east side to the grave of Gudrun and you can never tell your wishes to anyone. So we did it, we silently climbed the hill, never looked back and climbed down to the grave of Gudrun. So we will see what happens.  But even if I want, I can not tell you what I wished for, because I do not remember it anymore.

The other photos are just shots taken from car, a shipwrack and a smiling sun.

Možno sa vám tento obrázok hore zdá nezaujímavý, ale nie je to úplne tak. Je to výhľad zo svätej hory Helgafell. Svätá hora je v skutočnosti len 73 -metrový kopec (viď fotka pod textom). Podľa miestnych povestí má hora tajomnú moc a tým, ktorí na ňu vystúpia a dodržia pravidlá,  sa splnia tri tajné priania. Musíte sa tam však vyšplhať po juhozápadnom svahu k zrúcanine, nemôžete hovoriť ani sa obzerať naspäť. Musíte si priať len dobré veci a srdce musí byť úprimné. Zliezť musíte po východnomm svahu ku hrobu Gudrun a svoje priania nesmiete nikomu prezradiť. A tak sme to urobili, mlčky sa vyškriabali na kopec, neobzerali sa späť a zišli dole k hrobu Gudrun. Tak uvidíme, i keď aj keby som chcela, moje priania si už nepamätám.

Ostatné fotky sú cvaky z auta, stroskotaná loď a usmiate slniečko.

5 for friday from Iceland

As soon as I noticed this mountain on a horizon, I was amazed and could not wait to get closer to it. It has a perfect shape and looks like a green  pyramid! I looked it in the travel guide immediately, it is called Kirkjufell. It´s a pity that weather wasn´t that great, could be a different story on a bright sunny day. We made a quick stop to take a photo and rushed away.

I learned before, that the typical islandic speciality is meat from a carious (is this the right word for that?) shark called hákarl. I know, it doesn´t sound apetizing, but you should always try local specialities if you are able to. I read about the farm, where they prepare this meat, but I didn´t know we will be passing by. Of course, when I saw this shark statue, we couldn´t miss the opportunity. We drove long long way in eternity, and at the end we found a  house, not different from any other. Except there was a huge dead shark in the carriage in front of the house. Inside there was a museum full of stuff connected to this yummy food. there were shark skins, fishing boat, harpoons, different stuffed sea animals and so on. There were also containers with hákarl pieces. This speciality is eaten with dark bread. It smells like ammonia or some kind of strong cleanser, but it is not that bad. Shark meat is placed in a shallow hole and covered with sand for several weeks or months and then it dries outside, hanging in pieces at roof covered bars little up the hill from the museum. If you happened to be around, definitely don't miss it!

Akonáhle som na obzore uvidela túto horu, bola som okúzlená a nevedela som sa dočkať, kedy prídeme bližšie. Má perfektný tvar, je ako zelená pyramída! Hneď som si ju našla v sprievodcovi, volá sa Kirkjufell. Škoda že počasie bolo také "vyblité", môže to byť nádhera v slnečný deň. Urobili sme si pri nej len kratučkú zastávku na fotku a šli sme ďalej.

Už predtým sme boli poučení, že za islandskú špecialitu sa považuje mäso z hnilého žraloka - hákarl. Viem, neznie to dvakrát chutne, ale špeciality treba ochutnať vždy keď sa to čo i len trochu dá. Dočítala som sa aj o farme kde túto špecialitku pripravujú, ale akosi mi uniklo že pôjdeme okolo. Samozrejme keď sme po ceste uvideli tohto žraloka, už sme si túto príležitosť nemohli nechať ujsť. Dlho dlho sme šli nicotou a potom sme dorazili k domu, ktorý vyzeral celkom obyčajne. Až na to, že vo voze pred domom ležal obrovský mŕtvy žralok. Dnu nás čakalo múzeum všetkého možného, čo bolo späté s touto pochúťkou. Čiže žraločie kože, rybárska loď, harpúny, všelijaké vypreparované morské živočíchy a podobne. Takisto aj nádobky na ochutnávku. Táto dobrôtka sa je s tmavým sladkým chlebom. Smrdí to síce ako amoniak alebo nejaký čistiaci prostriedok, ale vôbec to nie je nejedlé.  Žraločie mäso sa nechá hniť asi tak pol roka v zemi a potom sa suší zavesené vonku v zastrešených  búdach, ktoré sú povyše múzea. Ak pôjdete okolo, určite si to nenechajte ujsť!

5 for friday from Iceland

We didn´t even leave Arnarstapi and we had to stop, because we noticed a strange stone monument far away at the end of a plateau. It is called Lóndrangar. So we walked to it to see it closer. It´s actually two basalt pillars, the higher one reaching 75 meters. They are right above the sea, so wind over there is blowing like crazy.

Few kilometers further we stopped again. This place is called Dritvík and Djúpalón. Here you can find a beach with beautifully round shaped lava stones. Four of them of different sizes are used for testing your strenght. The smalleste is called Bungler and weights 23 kg, the biggest is called Full strenght and weights 154 kg. Besides this, there is a bay, where in 1948 a British ship was wrecked, and all around the shore there are red coloured - rusted pieces of the ship. They are kept here as a memento and you should not take them with you as a souvenir.

And again few kilometers further and some detour you run into a Golden beach. The sand (or better to say tiny stones) are golden coloured. You feel the urge to take of your clothes and run to the sea and completely forget that you are in Iceland.

 

Ani sme poriadne neopustili Arnarstapi a hneď sme museli zastaviť, lebo na konci veľkej planiny sa týčil zvláštny kamenný útvar (Lóndrangar). Vybrali sme sa ho obzrieť zbízka. Sú to dva kamenné, čadičové stĺpy, ten vyšší čnie až do výšky 75 metrov. Sú priamo nad morom takže tam fučí ako divé.

O pár kilometrov ďalej sme stáli opäť. Toto miesto sa nazýva Dritvík a Djúpalón. Nájdete tu pláž s krásne guľatými lávovými balvanmi. Dokonca sú tu aj štyri rôznej veľkosti, na ktorých si môžete otestovať svoju silu. Najmenší váži 23 kg a volá sa "Nepotrebný", a najväčší má 154 kg a volá sa "plná sila". Okrem toho je tu aj zátoka, kde v roku 1948 stroskotala britská loď a po celom pobreží nájdete hrdzou zafarbené kusy, ktoré sa tu uchovávajú ako memento a nemali by ste si ich brať ako suveníry.

No a ešte o pá kilometrov ďalej a istej zachádzke narazíte na tzv. Zlatú pláž. Piesok (respektíve malé kamienky) sú zafarbené do zlata. Máte chuť sa vyzliecť do plaviek a skočiť do mora, úplne zabudnete že ste na Islande.

5 for friday from Iceland

Some more pics from Arnarstapi next morning. I love this place! Notice the small figure on the third picture at the edge of the hole.

Niekoľko daľších fotiek z Arnarstapi z druhého dňa. Milujem to miesto! Všimnite si tú malú postavičku na tretej fotke pri okraji  diery.

5 for friday from Iceland

These pictures are taken around midnight, when we arrived to Arnarstapi. Because this is the darkest it gets in the summertime, we often arrived to places in such late hours not ralizing it and we were worried we will find no place to stay. Apparently people in Iceland do not sleep in the summer, because there was no problem arriving that late.

Arnarstapi is a former fishing village on the southwest part of Snæfellsnes penisula. You can get there through a long tunnel, which runs below the sea level. We didn´t do any stops on the way to Arnarstapi, because we were trying to arrive in some decent hour. But if you would be stopping in Iceland everywhere, where you think it´s beautiful, you probably wouldn´t get too far.

For me this detour to penisula and the stop in Arnarstapi was one of the most beautiful places in Iceland. Maybe it was because the magic of this blue "night". It seemed we arrived to completely abandoned area, nobody around, just pure nature. it was a shame that the weather got worse the next day, because it would be heaven on earth in the sunlight.

From Arnarstapi, you can make a trip up to an inactive volcano Snæfell. Its icy top Snæfellsjökull is a gate to the middle of Earth in a book of Jules Verne, A journey to the center of the Earth. We did not take that journey, because it would cost us a day of time. This place is also famous for an arctic weather a the wind was blowing like crazy that day, so maybe next time.

Tieto fotky su robené  okolo polnoci, ked sme dorazili do Arnarstapi. Tým, že v lete je toto asi najtmavšia časť dňa, často sme do miesta určenia dorazili v takej nočnej hodine a báli sme sa, že už nás neubytujú. Zjavne však na Islande v lete nespia, lebo nikto nemal problém, ani keď sme prišli skutočne neskoro.

Arnarstapi je bývalá rybárska dedinka na juhozápádnej časti poloostrova Snæfellsnes. No poloostrov sa dostanete cez dlhý tunel, ktorý vedie pod hladinou mora. My sme sa po ceste k Arnarstapi veľmi nezastavovali, chceli sme tam doraziť čo najskôr. Ale ak by ste na Islande mali zastavovať všade kde je krásne, zrejme by ste ďaleko nedošli.

Pre mňa  bola táto odbočka na poloostrov jedno z najkrajších miest na Islande. Možno za to mohlo to čaro modrej "noci", ale vyzeralo to akoby sme dorazili na úplne opustené územie, nikde nikoho, iba nádherná príroda. Škoda, že na druhý deň sa počasie trocha zamračilo, lebo v slnečných lúčoch to môže byť dokonalý raj.

Z Arnarstapi sa robia výlety na vyhasnutú sopku Snæfell. Jej ľadový vrchol Snæfellsjökull je bránou, ktorou sa v knihe Julesa Vera vchádza do stredu Zeme (kniha Cesta do stredu Zeme). My sme ju nepodnikli, pretože by nás to obralo o jeden deň, a to ani nehovorím že táto oblasť je známa arktickým počasím a aj nám fučalo ako o dušu.

5 for friday from Iceland

Today I am posting just five imagiges from the road towards Snaefelsnes (and I am not 100%  sure if all of them are from there...).  Next week look forward to one of my favourite parts of Iceland, even not planned. The weather changed our original plan to continue throught the south part to the east side of Iceland. Forecast showed the weather will be pretty bad, so we decided to turn around an take the north road to east. I am not sure if the weather was better than in the south, but we definitely went to the penisula Snaefellsnes only thanks to this change of the plans.

Dnes (a áno viem že nie je piatok :-) ) dávam len päť fotiek z cesty smerom k Snaefelsnes (a ani to som si nie istá či sú všetky odtiaľ). Budúci týždeň (teda snáď tento piatok) sa tešte na moju obľúbenú časť Islandu, ktorú sme pôvodne ani nemali v pláne. Počasie nám zmarilo pôvodný plán pokračovať cez južnú časť ostrova n východ.  Predpoveď bola veľmi nepriaznivá, a tak sme sa rozhodli vyraziť opačným smerom a ísť severom. Nie som si istá či to počasie bolo lepšie ako na juhu, ale v každom prípade sme sa v'daka tomu vybrali aj na poloostrov Snaefellsnes....

5 for friday from Iceland

Pingvellir (Thingvellir) is the most important place in icelandic history, because in 930 a parliament (Althing) was established here.The crevise between Europe and North America is most visible here. This place was chosen thanks to great acoustics, the relief and because it was close to many settlements. It became also the first national park in Iceland, and really, you can have as many walks and trips here as you like. To get there, you are crossing a huge plateau and it doesn´t seem that you are approaching one of the most important stops in Iceland. The surroundings, even the place itself doesn´t take your breath away like many others things in Iceland do, but it has its magic, a soul...There is something about Thingvellir!

Pingvellir (Thingvellir) je najdôležitejšie miesto islandských dejín, pretože tu bol v roku 930 založený Althing, parlament. Na tomto mieste je asi najviditeľnejšia trhlina medzi Európou a Severnou Amerikou. Toto miesto bolo vybrané vďaka skvelej akustike, reliéfu a blízkosti osídlení. Stalo sa aj prvým národným parkom a skutočne sa tu môžete prechádzať do sýtosti. Cesta tam vedie obrovskou planinou, nič nenaznačuje že sa blížite k jednej z najvýznamnejších zastávok na Islande. Okolie ani samotné miesto vám nevyrazí dych ako mnoho iných vecí na Islande, predsa však má svoje čaro, istého ducha. Niečo na tom Pingvellire proste je!