piatok, 27. apríla 2012

5 for friday from Iceland


Husavík. Harbour town. I imagined a long wide promenade by the sea, where you can find at least 10 companies offering whale watching trips. I could not imagine finding them and I literally felt the pulsing vibes of this town. Well after a phone call with my cousin I found out that there are just two companies and it really won´t be problem to find them. When we arrived, there was really not much of pulsing life in there. It was just a small fishing village with few houses hidden in fog. Oh an the FOG! Quite a problem when you are in town famous for views of huge mountains rising right above the sea and in front of this scenery there are whales swimming around. We could barely see 2 metres in front and the mountains ...well, we just imagined them. We hesitated a lot whether it´s worth going on sea in this weather, but we decided to give it a try and not to wait - the weather could get even worse and it was not worth stay in Husavík for more than one day waiting for sun. So we went. We bought a 3-hour trip (there was also a 4-hour with a de-tour to a cliff full of puffins, but we figured out it is too foggy to see up the cliff). We put on warm overalls 10 times bigger than our sizes and the boat went on the sea. Thank God they were right and the fog on the sea was much thinner. So we didn´t see the mountains, but definitely could see further than 2 meters. Ok, let´s make this story short. First hour was fine, but soooo boring. We saw nothing. Then few dolphins. And then finally a whale. But in that time, I got sea sick. Yes, I got distracted for a while and was shooting whales in excitement, even when I was thrown from side to side by huge waves. But after a while I got so sick, that even with a whale swimming around the boat, I went to a tiny toilet and puked the rest of the trip. I felt really sick and even the shouts coming from outside about another whales approaching our boat didn´t force me to leave the bathroom. I thanked God when I could step on the ground after 3 hours. So this was Husavík story. But I would do it again. The whales are worth it.

Husavík. Prístavné mesto. Keď som si ho predstavovala, videla som pred sebou dlhú a širokú promenádu pri mori, kde je minimálne 10 spoločností, ktoré ponúkajú plavby na more s pozorovaním veľrýb. Nevedela som si predstaviť podľa čoho si ju máme vybrať a priamo som cítila pulzujúci život tohto mesta. Z omylu ma vyviedol telefonát s bratrancom, ktorý ma ubezpečil že spoločnosti sú len dve a naozaj nebudem mať problém ich nájsť. Keď sme dorazili na miesto, pulzujúci život sa nekonal a bola z toho len dedinka s pár domami ponorená v hmle. No a hmla! Dosť veľký škrt cez rozpočet, keď prídete na miesto, ktoré sa pýši horami vyrastajúcimi priamo z mora a pred touto nádhernou scenériou sa čvachcú veľryby. My sme dovideli asi tak na dva metre a hory sme si naozaj mohli len predstavovať. Veľmi sme váhali či stojí za to ísť na more v tomto počasí, ale opäť na radu môjho bratranca sme sa rozhodli to risknúť - hrozilo totiž, že počasie bude len horšie a nemalo zmysel stráviť tu viac ako deň čakaním na slnko. Nuž a tak sme šli. Prezieravo sme si kúpili trojhodinovú plavbu (dala sa aj štvorhodinová s odklonením na útes, kde sú kŕdle polárnych kačíc ale vydedukovali sme, že tak vysoko aj tak kvôli hmle nedovidíme). Navliekli sme sa do teplých kombinéz asi o 10 čísel väčších a vyrazilo sa na more. Našťastie mali pravdu predajcovia, keď hovorili že na mori tá viditeľnosť bude lepšia, a tak sme síce hory nevideli, no tiež to bolo na viac ako na dva metre. Skrátim to. Prvá hodina v pohode, ale nudáááá. Nikde nič. Potom pár delfínov. A potom konečne veľryba. Ale v tom čase prišla na mňa aj morská choroba. Áno, chvíľu som sa rozptyľovala fotením veľrýb, ovládol ma pocit nadšenia a aj keď nás hádzalo zo strany na stranu (vďaka počasiu), poctivo som cvakala. Po istom čase mi už ale bolo tak zle, že veľryba neveľryba, odpochodovala som na záchod a zvyšok tejto úžasnej plavby som s prepáčením pregrcala na záchode. Bolo mi zle jak psovi a nepomohli ani nadšené výkriky na palube o ďalšej a ďalšej veľrybe....Ďakovala som bohu keď som mohla vstúpiť na pevninu. Takže asi toľko k Husavíku. Ale šla by som určite znova. Tie veľryby za to stoja.





pondelok, 23. apríla 2012

Winter memories on film

Everything is green finally, and there is no sign of winter anymore here. Almost no sign, because I got my old expired film developed (I shot on it this winter) and some memories poped out of it. Here are some pictures from a great winter week in Liptov....

Všetko je už konečne zelené a po zime niet už takmer ani stopy. Takmer, lebo som si dala prave vyvolať starý film po záruke na ktorý som túto zimu fotila a vypadli mi z neho spomienky. Tu je pár fotos ako obzretie za krásnym týždňom na Liptove....












piatok, 20. apríla 2012

5 for friday from Iceland


 I know, I didn´t post my regular series for two weeks now, once because of Easter and once because I was too busy. Today, I am also posting it without any long story. I am sick and I do not feel really well, so I leave you here with just a short description:  This is the way in the north of Iceland, getting close to Husavík, the town famous for whale watching. On the route there we stopped to see another beautiful waterfall, Godafoss. The weather was not pleasant at all, so this is all I got...

Viem, že som toto pravidelné okienko nedoplnila už dva týždne. Raz mi v tom zabránila Veľká noc a druhý krát som zasa bola zaneprázdnená. Dnes vám to tiež ponúkam bez nejakých dlhých rečí. Som chorá a cítim sa fakt zle, takže len krátky opis: Toto je cesta severom Islandu, blížiaca sa k mestu Husavík, ktoré je známe pre pozorovanie veľrýb. Po ceste sme sa zastavili pri ďalšom krásnom vodopáde, Godafoss. Počasie bolo dosť hnusné, takže toto je len pár fotiek, ktoré sa dali....